Ukáž mi svoje kukadlá, ukáž mi, prosím, prosím! Sú to dve čisté zrkadlá, vedia, čo v srdci nosím. Občas ich zastrie zima, chlad, občas sú jarné dažde, ale keď slnko vyjde zas, ako keď horí raždie- plameň a teplo v nich opäť zasvieti a vyjde letná dúha, závojom čiernych mihalníc žmurkneme na svojho druha. Pohľadom zvliekne ťa do trička v prívale náhlej vášne, že aj malá zelená rosnička v…
milión myšlienok sa vynára v mysli, ďaleko krajších než si myslíš, ešte cítim tvoj dotyk v dlani, keď prebúdzam sa na svitaní periny ešte voňajú tebou, pri šálke kávy s ranným chlebom svietiace vidím tvoje oči.. a je to taký zvláštny pocit, keď nebo plače slzy po skle, preteplím sviečkami spomienky zoschlé, viem, že raz počkám ťa na druhom brehu a vrátime telám vášeň a nehu
vonku je jeseň ... popŕcha a vôbec mi nepripadá pekný deň ... pijem voňavý ovocný čajík a dívam sa von oknom ... v mysli som zablúdila ďaleko .... až k malému dievčatku v bielych pančuškách a sukničke, ktoré uteká naproti svojej tete... zakoplo a ups, už je na zemi... jej najobľúbenejšie ... diera na kolienku a z kolienka presakuje krv ..... "neboj sa, kým budeš veľká, sa ti zahojí" dvíhajúc jej…
sa s ňou stretávam. Zo všade na mňa vykrikuje. Stačí si otvoriť noviny. Stačí rozkliknúť internet.Vždy tam vidím nejakú peknú upravenú ženu a v podtitulku, že nevie starnúť s gráciou. Hm.. tak to asi bude pár vypadaných zubov a šedivé vlasy zopnuté do drdola?? Šaty, ktoré sa nosili pred tridsiatimi rokmi, veď je predsa stará a svoje si už oddžila?? Čo to je tá grácia, nejaká kamarátka? Tak…
už-už sa Ti dívam do očí a vidím ako sa Ti smejú, už-už ma pevne zvieraš v náručí a a ja sa túlim k Tvojej hrudi. už-už Ťa hladím po tvári aj vpečatím vášnivý bozk, aj kráčame ruka v ruke v jesennom povetrí, ... jeme večeru a dúfam, že sa neobrindám, ... teším sa, ako sa v kine dotkneš môjho ramena a sama sebe si vravím, Ty si ale strelená! a pri pomysleni na to, ako oddám sa Ti, chvejú sa…
Stretli sa. Dvaja reálni ľudia so svojimi starosťami aj radosťami vo virtuálnom svete. Ona - nerozdeľujúca virtualitu od reality. V dnešnej dobe, keď má doma každý internet, zvyknutá prepájať realitu s virtuálnom aj s najbližšími. On - oddeľujúci virtualitu od reálna, neuvedomujúc si pritom, že s vlastnou dcérou, ktorá odišla študovať za more, bude mať najbližší rok a možno aj ďalšie -…
ničím nepoškvrnené.. čisté a krásne uchované v našich spomienkach. Mala som takého kolegu, krásny, vysoký o sedemnásť rokov mladší. Brala som ho ako kamaráta, ako brata, nikdy ma nenapadlo, že ja a on. Bol živnostník, potrebovali sme spolupracovať, robila som mu papiere, veľa kontaktu, neprišlo mi nijako divné, keď potreboval niečo prebrať. Moja sestra to videla. "Zbaľ ho, " vravievala mi…
Stála som v obchodnom dome. Dívala som si rôzne obrázky, také tie čačky mačky do bytu, chcela som si kúpiť vázičku. Tak ma napadlo, že aj ľudské vzťahy sú také vázy.. krehké, zaprášené, číre, s kvietkami, porcelánové, sklené a neumysli pán Boh aké ešte. Dávame do nich kvety, tešíme sa ich vôni. Vymieňame vodu, aby nám kvitli. Len niekedy nepochopím, načo niekto pchá do vázy kvety, keď ju…
ulicou. Je horúci letný deň. Spara, až sa potím v blúzke. Napriek horúcemu povetriu je tu zmena. Cítit ju vo vzduchu - horúci a predsa iný. Fúkajúci vetrík objíma moje ramená, hladí ich a mazle sa s nimi. Predo mnou zo stromu padá žltý list rovno vedľa vyškereného gaštanu. Prichádza jeseň. Nenápadne pomaly chladnú rána a večery. Rovnako ako my - ľudia .. silní, smelí, vyťažení .. na nič nemáme…
A tak som doma... Po dvoch týždňoch, krásnych usmiatych, naplnených radosťou, som vystúpila z taxíka. S veľkým kufrom som sa vykotúľala k nášmu bytu. Otočila zámkom vo dverách. Zavrela za sebou dvere. Nadýchla sa. Inokedy by som povedala konečne doma !!!! Ale vtom som ho zacítila. Ten pocit ... Vždy sa vraciam rada domov, odvšadiaľ. Ten pocit, že tu som doma, že toto je môj domov a domov mojich…
