Miestne názvy. V každej obci a mestečku našej vlasti sú miesta volané odlišne od oficiálneho názvu. Niektoré príjemnejšie, niektoré menej. Aj také, do ktorých po zotmení nevkročí nik,. Jedna taká skratka je na mojej trase do práce. Okrem alkoholom posilnených, už naštvanou servírkou k domovu odposlaných návštevníkov štvrtej cenovej tam veru nechodí nik . Nno, nikto... ja tadiaľ idem. Trocha…
Teraz práve nemyslím na karty. Ani na iné partie, duely, výzvy... Mrazivé počasie, psa by von nevyhnal, a ja von musím. Nič iné mi neostáva, ak chcem spať na svojej válende. Z acylpirínu medzi kolenami by bol prášok, nie preto, že ich tak stískam k sebe, ale drgľuje mnou zima. Samé nemravné zahrievanie mi prichádza na rozum. Napríklad taká dobrá domáca hruškovica.( abstinentovi, chápete)…
Tak som si snívala. Treba mi očistnú čajovú kúru, aby som nebola taká jedovatá /čiže samý toxín/. Lebo okrem nadržanej ženskej horšia je už iba zlostná, frustrovaná. A to nie, to nemôžem dopustiť. Tak na tie jedy som postavila správnu zmes vody a byliniek na sporák a šla riešiť tú prvú variantu. Našťastie spálené bylinky páchli len kadidlom, evokovali kostol, a moja spokojná... povedzme duša…
Kde bolo, tam bolo... Tu sa to stalo, na tomto chate. S tým chlapcom som si písala od samého začiatku, odkedy som sa prihlásila a po mesiaci aj prvýkrát našla chat. Po začiatočných márnych pokusoch dostať ma na kameru či iné huncútstva, ako je ICQ a Skype sme si postupne zverovali všedné problémy a radosti. Posťažovali sme si, že je skoro nemožné nájsť seberovného partnera. Písali…
Typická nedeľa pracujúcej ženy. Zas len práca. Nákup, varenie a upratovanie. Vypožičala som si rebrík, a začala umývať podhľady. Svet je z tej výšky (poschodie plus 5-ty šteblík),iný. Hlavne pohľad von, na tých, ktorí vetrajú sviatočné oblečenie. Vidno aj na tú diaľku, že pocity nie sú také pekné ako šaty. Badať podľa chôdze závažie všedných dní, ktoré vlečieme aj vo sviatok. Zrazu zvláštny…
Idem si taká zamyslená za povinnosťami, vykračujem po tom našom ospalom mestečku a zrazu zaregistrujem, že z okoloidúcich áut sa hlavy vodičov, ba aj vodičiek otáčajú mojím smerom. Rozhliadam sa - a nikde nikoho. V obavách spustím zrak smerom ku kolenám, či som si nezabudla obliecť sukňu a - je tam. Sukničku si môžem ľahko zabudnúť. Sukňa je totiž v zime skvelé maskovanie všetkých tých…
Dáka som zabrzdená. Po takom dobrom týždni písania /až! za takú dlhočiznú dobu/ som zistila, že chlapcovi ide o zárobkovú činnosť. Asi preto mi to tak trvalo, že práve tento druh ponuky ma ešte nedostihol. Akože by mi robil spoločnosť za odmenu. Nechce sa mi hľadať smajla, ktorý robí "túúúdle" Potom sa čudujte, že si nechceme písať... Určite, ponúkať profesionálne služby takto…
Často čítam, aké sklamanie spôsobujú stretnutia. Ak si s niekým dlho a príjemne píšeme, kreslíme si obraz . V prípade, že nevidíme fotky či nepozeráme na kameru, kresíme si obraz jeho duše. Podvedome spájame jeho/jej podobu s niekým, koho sme už kedysi stretli, prípadne nám splýva do archetypu muža/ženy. Ak si s niekým chatujem, viem, že reakcia je spontánna, že pol hodinky…
Teda presnejšie, je to 80 centimetrová válenda, ktorú som dostala výmenou za manželské letisko. /Na tom už prespalo toľko cudzích žien, že mne by sny ulietali tam, kde ich nechcem mať. / Dnes ráno som sa naťahovala a v polkruhu hmatala okolo seba, hľadala, odkiaľ sa nesie to spokojné vrnenie malej čiernej. Oči sa mi nechceli rozlepiť, sedem hodín, vonku tma ako o polnoci a dotieravá…
Včera bolo výročie mojej prvej výpravy do Prahy. Dlho, veľa rokov som sa tam túžila ísť pozrieť. Nakoniec som šla tak, ako som nepredpokladala a za účelom, o akom sa mi ani nesnívalo. Sama, autobusmi a za vzdelávaním. Keď už bolo isté, že najmenej rok budem cestovať týmto smerom, začala som premýšľať, ako si cestovanie spríjemniť. Napríklad ako si skrátiť otupné čakanie v prestupnej stanici...…
