Mám dlhú cestu pešo k metru. Krátim si ju rôzne. Ak sú ľudia, tak rozmýšľam nad nimi. Napríklad včera . V tom náročnom zasneženom teréne tlačil mladý muž kočík s dvojičkami. Pozrel na mňa s neskrývanou závisťou. Ja na neho s úprimným úsmevom, pretože som si povedala "ďalší, ktorý má radšej výrobu ako výchovu". Ak je ľudoprázdno ako dnes ráno,…
O tri týždne bude po vianociach. Ticho závidím ľuďom, ktorí vedia, kde a s kým budú tráviť ten vianočný predĺžený víkend. Vedia, komu sa budú dívať na iskričky v očiach a s kým na iskrenie v krbe. Vedia, komu budú odkopávať perinku. Vedia, komu chcú priniesť raňajky do postele, vedia, komu chcú natierať chrbátik po kúpaní, vedia, ... Zdieľaný pocit…
Nepreberné množstvo materiálov a farieb. Tvarov, strihov, zdobení. Ženy to poznajú. Osloví ich muž a keď príde k tomu, že sú rozhodnutí sa stretnúť, on si začne rozkazovať. Obleč si také krajkové, saténové, sieťové.... nohavičky, tangáčiky, podprsenky, trikoty, korzety...pančuchové pásy, samodržiace pančuchy, biele, hnedé, červené, čierne, žlté, fialové, ... To je moment,…
Milý Mikuláš. Píšem Ti, lebo si mi nedal šancu poďakovať sa za nádielku. Sadla som si vo vetrovke za počítač a rozmýšľala, ako vydržím taká unavená tú hodinku, kým sa mi vyhreje izba na teplotu, pri ktorej budem vedieť spať bez záchvatov kašľa.... Vtom mi zrak padol na topánky pri dverách a na nich farebný balíček... Ďakujem ti. Už je to veľa rokov, ktoré mám len to, čo…
Návod, ako rozpáliť partnera. Príde unavený, alebo so starosťami, o ktorých sa ani rozprávať nechce, alebo ani nedá... Posadíme ho najpohodlnejšieho kresla, niekde nájdeme veľký lavór, vonnú soľ a teplú vodu. Odrhneme nôžky a omotané do veľkého uteráka vyložíme na podložku. Pomaly trieme cez látku a postupne odkrývame prstíky. Jemne, nežne ochutnávame, skusmo , opatrne a…
Spáchala som kopu somarín. Keď som nevedela, či mám do toho ísť, napísala som kamarátovi na iný kontinent. A on, nakoľko je z obliga, vždy ma povzbudil, uži si, nech je čo v starobinci rozprávať . A tak v mene "nech je na čo spomínať"... a ešte aj "neskúsiš, nevieš" sa stalo... Napríklad.... ..Čo to? okno ako výkladná skriňa, nič sa mi nevybavuje. oooch, zlyháva mi…
Dnes mi je divné, ako som vtedy čítala - z nuly na sto za hodinu, celý román jedným dychom a výdych až na šesťsto tridsiatej ôsmej strane. Sú dlhé zimné večery, a vtákov už čítať nechcem. Ani počítať. (A že ich je bezpočet, čo by sa nechali.) Vtedy mi ten príbeh prišiel výnimočný. Teraz viem, že je bežný. Počúvam nielen ušami, a vnímam nielen očami, čitam na sietnicu duše a - je tu materiálu…
Neskrývam, že ma inšpirovali chlapi. Tým, ako zápalisto popisovali zážitok zo sexu v najmenšej možnej skupine. Keď som podstúpila tento experiment, bola to zostave ja, ona, on. Nakoľko tí dvaja patrili k sebe, ja som bola v pozícii, ktorá ma síce hrozne vzrušovala, ale nijako neuspokojila. Keby som sa premohla, vedela by som si spomenúť na detaily a aj ich popísať. Bola by…
Dáko je v blogoch smutno. Nazerám tam, aby som sa rozosmiala na cudzích orgazmoch, a kdeže.... Vládne pochmúrna novembrová depresívna atmosféra... Už ráno to nevyzeralo sľubne. Po pár minútach neslaného-nemastného písania sa ponúkol jeden cudzí pán na návštevu ku mne. Odpísala som mu, že nie. Odpoveď bola nečakaná: Čoho sa bojíš?. Nuž, bez diplomatického vzdelania som odpísala, ako…
Sprcha. Najmenšie miesto na najväčšie fantázie. Kdekoľvek na svete som, tento nepatrný priestor je mojím útočiskom. Tam som sama so sebou a sama sebou. V najintímnejších chvíľach, s najerotickejšími snami, ja, vôňa a šum vody. Zmestíš sa ku mne, predstavy predsa nezaberajú viac, než priestor v lebke. Možno, možno by si sa mohol pritúliť. Málo miesta? priľnem k tebe…
