Na mužoch naozaj nie je čo obdivovať. Ak práve nie sú studnicou múdrosti , šarmu, duchaplnosti. Telo, no čo také mužské telo? Od chvíle ranej mladosti, v čase, keď sa začne odlišovať pohlavie výraznými hormonálnymi zmenami, začína byť muž tvrdý, hranatý, zarastený, pichľavý. Na mužskom tele nie je čo obdivovať, ak nevenuje úmorné hodiny tvarovaniu svalov v posilňovni. Potom je tá hranatosť aspon…

Vzácne sa mi podarilo utrhnúť si čas len pre seba. Sebecky, nestarajúc sa o nikoho a nič, zavrela som sa na hodinu do sprchy. Len ja, voda, šampon, mydlo... a spomienky. Chcela som ich vyhnať, ale nedali sa. Prenikali s prúdom vody, stekali po tele, oživovali zabudnuté. Do obkladačiek prsty nezatnem. . . Nechala som, nech stečie, nech prúd sĺz zoberie voda. Nejak sa mi neuľavilo. Asi málo…

Prskla. Tichučko sadali s jemným cinkaním drobné čriepky. Na vlasy, ramená, dlážku. Stali sa tri veci. Znehybnela. Zostala v tme. Bála sa vykročiť. Strach bol hmatateľný , hustý a čierny ako tma, ktorá ju nečakane obklopila. V mozgu sa premietli možnosti. Kam sa pohne, všade ju čaká bolesť. Ak sa pohne, bolesť je istá , riešenie nie. Našťastie nevidí dvere. Namaľované na tvrdej stene..

Páni, muži, chlapi... zásadne pri výbere životnej družky, partnerky, manželky zabudnite na dobré dievčatá, pracovité, príjemné, slušné, v posteli pohyblivé a spokojné. To je predsa hotová katastrofa a príčina krátkeho života mužov. Pri starostlivej, pracovitej máte nedostatok pohybu, vzruchov a život plynie v pokoji, a tak začínate byť pohodlní, leniví, tuční a vrchovate nespokojní s tým…

Sedela u lekára a čakala na ortieľ. Bolo vidieť úsilie, zvonku pokojne aj o 15 menej...ale oči, oči prezrádzali temnú únavu. Muž, ktorého milovala, ju zradil, vymenil za alkohol. Deti, ktoré vychovala, sa jej otočili chrbtom a telefonáty od nich sú rovnaké: Ahoj, pomôž, musíš... V lete som stretla slečnu v tričku s nápisom Objímám zdarma. Obdarovala som ju jedným z najkrajších úsmevov, aké viem…

Dobil ma energiou. Spravil mi krásne ráno a za ním prekrásny deň plný pohody. Akoby prišla jar. Energia po tomto stretnutí sa vo mne znásobila. Samozrejme, musela som aj ja robiť nejaké smiešne pohyby.. Ovšem, mnohonásobne sa mi vrátila vynaložená sila. Vlastne, ani neviem, ktorý vták to bol. Asi by som nemala pripisovať zásluhy len jednému. Bol ich kŕdeľ. Uchytávali mi skoro z ruky kúsky…

Nezamkla som. To prvé mi prebehlo hlavou, keď som s nohami vyloženými na stole a nalakovanými nechtíkmi sedela celkom bezbranná. Muž, ktoý vstúpil bol vysoký, v dlhom tmavom plášti pôsobil neoblomne. Darmo som svojím protivným, prísnym hlasom vykázala jeho existenciu - bol tu, približoval sa , nakláňal sa nado mňa ... Zobudila som sa od hrôzy, a chvíľku som vďačne pozerala v svetle…

Prišla, ľahla si v nohavičkách na lehátko a spustila. Vodopád slov, ktoré sa pod lehátkom trieštili na kvapôčky hlások a opäť sa skladali v mojej hlave do mozaiky. Manekýnka. Už pri pohľade na ňu som skonštatovala, že nemožné sa stalo . Vždy bola tenučká, vysoká, a teraz až vychudnutá... Dozvedela som sa, že boli s partnerom rozvadení . On, mladší, študent, ona, nádherná, úspešná…

Po česky má tento mesiac nádherný názov. Listopad. Kdečo padá. DrNo písal, že mu padá sánka po samú zem...niektoré prsia hvízdnu dole, keď sa vyslobodia z podprsenky, ja nemám také, tak mne, mne padajú orechy, lístie a nálada, - tá zaznamenala prepad väčší ako sánka DrNo a rozhodne ťažší ako šestky vyslobodené z kostíc a silou príťažlivosti smerujúce k pupíku... Našťastie, orechy…

Chlap má byť veľký. Rozložitý, košatý, urastený. Žena musí mať pocit v jeho objatí, že prežije apokalypsu, pretože On ju chráni. Musí byť dosť veľký, aby v objatí mala pocit blahobytu, mäkkosti, komfortu. Duševne veľký, aby mohla s otvorenými ústami počúvať, čo všetko vie, aby hodiny mohla tráviť len pozeraním, ako z neho prúdi nadšenie, tok poznania. Čohokoľvek, nemusíme rozumieť,…