Hladkám ho. Mazlím. Jemný dotyk, znova a znova, neviem sa nabažiť. Pozerám na ten dokonalý tvar. Vztýčené pero . Dotyk robí zázraky. Myšlienky zablúdia k miestam, kde som ho našla., k brehu Vltavy ... Ten dotyk je vážne príjemný... Vybaví sa mi , aké veľké je hmatové centrum mozgu. Potreba dotyku, reč tela prevládne často nad potrebou rečí predierajúcich sa do mysle ušami, hladenie,…

Krásne svieže nedeľné ráno, švitorenie operencov, vôňa záhrady, opojenie životom v jeho najzákladnejšej forme. Stúpla som si zažiadaná pod strom a načahujem sa do výšky za najkrajšími, naliatymi plodmi. Žiaria zdravím a prísľubom občerstvenia. Odlesk slnka vytvára v korune úsmev nad tým, ako okolo načiahnutej paže padajú dole zrelé plody... a ten, vytúžený, za ktorým sa naťahujem,...ten -…

Popíjam rannú kávu a zalievam ňou pirule ... niektoré na chuť, iné proti únave, ďalšie len tak, aby sa tie prvé dve nepobili, niečo proti láske, niečo na prežitie, tabletku na nervy a tabletku proti stresu... Chýba mi v zostave dáky prášok na odpustenie. Som fajnovka, nekamarátim sa hneď, a ak už , tak pokojne na večnosť. Ako mám odpustiť, že ten, kto môže, nechce? Kto by vymyslel…

Ani som si nevybavila prirovnanie k bradavkám. Ono , to, za prvé, zaznelo pradávno... a za druhé som s potešením sledovala, aké zapálené sú, poruke, stačí sa načiahnuť ... Bola som posadnutá už len jednou jedinou myšlienkou - ako sa ich nasýtiť..... Mňa ak diabol bude chcieť pokúšať, postaví ma pod čerešňu obsypanú šťavnatými zrelými plodmi tvaru srdca. Ak raz budem umierať,…

Kamarátka mi rozprávala, ako týmito slovami začal koniec... Veď to znie tak príjemne. Úžasná, som úžasná... Trvá celých 20 sekúnd, kým nepríde druhá časť vety.: "Si úžasná,..." a ..." ja ti neviem dať to, čo potrebuješ." Vyzerá to, že dobrák od kosti, však. Sebakriticky skonštatuje, rozhodne za mňa, že mi nedáva, čo potrebujem... Druhý omyl za minútu. Svetový rekord to asi…

Oddnes bude svet krásny. Prečo? Ako sa stane ten zázrak? Rozhodla som sa, že odignorujem všetky nepríjemné okolnosti, udalosti, že ich nechám plynúť pomimo, nebudem sa zachytávať, akoby mali suchý zip... Nenaštve ma už nikto a nič. Ničomu neprospeje hnevať sa, nijako mi nepomôže báť sa. Vyhodím z hlavy smetie a naukladám si tam starostlivo len krásne obrazy... slnečný deň,…

Všimli ste si ich niekedy? Stačí, keď zdvihnete zrak nad priečelie divadla, sú tam. Stoja na rímse, či balustráde, v rukách lutnu či iné nástroje...niekto ich pozná aj po mene. Múzy. Prekrásne, do jednej perfektne stavané ženy... Z kameňa. Možno preto, že nie som na vlastný rod , si predstavujem len, že ak by som túžila po pohladení niektorej múzy, tak ma nie nakope, ale rovno zabije,…

Zvláštne, ako sa hneváme, keď si s nami niekto nechce písať. Urážame sa a nechápeme, že to, že nám sa chce, neznamená, že sa chce aj vyvolenému... A naopak. Niekto dotiera, vypisuje - a nám nesedí štýl, gramatika, slovosled a vôbec, ježia sa nám chlpy odporom... a je to pritom tá istá situácia z opačného konca... Nechodím si sem už ani písať. Rada si prečítam blogy. Je v…

Vzhľadom k môjmu nefotogenickému ... je jasné, že nebudem na seba maľovať ksicht, keď sedím doma, čakám , kým doperie pračka, dopečie trúba alebo podobné pauzy vyplňujem,. Potrebujem len niekoľko viet prehodiť s osobou najlepšie opačného pohlavia, áno dobre vidíte, s osobou nie s penisom, nie "mozek pod poklopcem". Priťahuje ma jednoduchosť, s akou muži premýšľajú. Samozrejme, keď som po pravde…

Skutočne... mýlime sa dnes a denne. Podliehame ilúziám a mámeniu... Podliehame túžbam, a cez optiku svojich žiadostí vidíme, čo vidieť potrebujeme.... Chceme lásku? Máme ju mať... proťajšok nám poskytuje len flirtík, ale my vidíme, čo potrebujeme... No ale celé to píšem len pre množstvo potrebných znakov.. Naozaj som chcela len skonštatovať....: Mýliť sa je ľudské.... povedal jež. ... a…