Ako sa čančáme na prvé rande? Holíme, kúpeme, natierame, maľujeme, parfémujeme? Alebo už nám je to tak jedno... alebo ženatí , aby nevzbudili pozornosť, si nedajú ani len spršku? Cestovala som zo vzdialeného miesta, sama v celom autobuse. Pol hodiny sme si s vodičom rozprávali len tak, o živote. Chlap, ktorému by som sa vyhla z kilometra. Presný opak toho, čo sa mne páči. Keď som…

Vyšla som na dvor, odmenila mačku, ktorá prižmurovala oči od bolesti, lebo ju traja hladní potomkovia vysávali, pohladením, a potom aj tých troch malých nenažrancov. Do uší sa mi vlúdil zvuk spokojného pradenia. Tentoraz som prižmúrila oči ja. Len som načúvala.... a spomenula si na chvíle, keď som si priala byť hluchá... Pred rokmi, z práce som šla za tmy, v každej ruke nákup, aby…

Hladkám ho. Mazlím. Jemný dotyk, znova a znova, neviem sa nabažiť. Pozerám na ten dokonalý tvar. Vztýčené pero . Dotyk robí zázraky. Myšlienky zablúdia k miestam, kde som ho našla., k brehu Vltavy ... Ten dotyk je vážne príjemný... Vybaví sa mi , aké veľké je hmatové centrum mozgu. Potreba dotyku, reč tela prevládne často nad potrebou rečí predierajúcich sa do mysle ušami, hladenie,…

Krásne svieže nedeľné ráno, švitorenie operencov, vôňa záhrady, opojenie životom v jeho najzákladnejšej forme. Stúpla som si zažiadaná pod strom a načahujem sa do výšky za najkrajšími, naliatymi plodmi. Žiaria zdravím a prísľubom občerstvenia. Odlesk slnka vytvára v korune úsmev nad tým, ako okolo načiahnutej paže padajú dole zrelé plody... a ten, vytúžený, za ktorým sa naťahujem,...ten -…

Popíjam rannú kávu a zalievam ňou pirule ... niektoré na chuť, iné proti únave, ďalšie len tak, aby sa tie prvé dve nepobili, niečo proti láske, niečo na prežitie, tabletku na nervy a tabletku proti stresu... Chýba mi v zostave dáky prášok na odpustenie. Som fajnovka, nekamarátim sa hneď, a ak už , tak pokojne na večnosť. Ako mám odpustiť, že ten, kto môže, nechce? Kto by vymyslel…

Ani som si nevybavila prirovnanie k bradavkám. Ono , to, za prvé, zaznelo pradávno... a za druhé som s potešením sledovala, aké zapálené sú, poruke, stačí sa načiahnuť ... Bola som posadnutá už len jednou jedinou myšlienkou - ako sa ich nasýtiť..... Mňa ak diabol bude chcieť pokúšať, postaví ma pod čerešňu obsypanú šťavnatými zrelými plodmi tvaru srdca. Ak raz budem umierať,…

Kamarátka mi rozprávala, ako týmito slovami začal koniec... Veď to znie tak príjemne. Úžasná, som úžasná... Trvá celých 20 sekúnd, kým nepríde druhá časť vety.: "Si úžasná,..." a ..." ja ti neviem dať to, čo potrebuješ." Vyzerá to, že dobrák od kosti, však. Sebakriticky skonštatuje, rozhodne za mňa, že mi nedáva, čo potrebujem... Druhý omyl za minútu. Svetový rekord to asi…

Oddnes bude svet krásny. Prečo? Ako sa stane ten zázrak? Rozhodla som sa, že odignorujem všetky nepríjemné okolnosti, udalosti, že ich nechám plynúť pomimo, nebudem sa zachytávať, akoby mali suchý zip... Nenaštve ma už nikto a nič. Ničomu neprospeje hnevať sa, nijako mi nepomôže báť sa. Vyhodím z hlavy smetie a naukladám si tam starostlivo len krásne obrazy... slnečný deň,…

Všimli ste si ich niekedy? Stačí, keď zdvihnete zrak nad priečelie divadla, sú tam. Stoja na rímse, či balustráde, v rukách lutnu či iné nástroje...niekto ich pozná aj po mene. Múzy. Prekrásne, do jednej perfektne stavané ženy... Z kameňa. Možno preto, že nie som na vlastný rod , si predstavujem len, že ak by som túžila po pohladení niektorej múzy, tak ma nie nakope, ale rovno zabije,…

Zvláštne, ako sa hneváme, keď si s nami niekto nechce písať. Urážame sa a nechápeme, že to, že nám sa chce, neznamená, že sa chce aj vyvolenému... A naopak. Niekto dotiera, vypisuje - a nám nesedí štýl, gramatika, slovosled a vôbec, ježia sa nám chlpy odporom... a je to pritom tá istá situácia z opačného konca... Nechodím si sem už ani písať. Rada si prečítam blogy. Je v…