K mojim nerestiam patrí káva. Oddávam sa jej, čiernej a voňavej, každé ráno. Najradšej ju ale mám tak, ako si ju sama zalejem, je to rituál, kúzlo. Aj hrnček si vyberám podľa nálady. Nikoho nenapadne pozvať na čaj, asi to neznie dosť amatérsky. Čajovní je menej, ako kaviarní, to je tiež pravda. Dnes je to celkom narovnako, môže pozvať, kam chce, je to len teoretická rovina, keď máme cez oba…

Rozbehla som sa z domu akoby mi pri zadku kúdeľ horela. Rozčúlilo ma, že sa od rána neviem vypraviť do prírody, lebo si hľadám výhovorky. Najprv je skoro, potom treba dovariť, potom zašlo slnko, potom treba čakať, kým doperie pračka... Sadla som do kresla a začítala sa. Tak toto nebola dobrá voľba. Je to už desať rokov, čo som do mesta, v ktorom sa dej odohráva, chodila rada, ba čo viac, pred…

Každý vie, ako to pokračuje. Keď som na zdravotnej prechádzke videla kus poľa, tak som si uvedomila, ako sa od čias našich starých materí zmenili hodnoty, nároky, potreby skutočné a potreby umelo vyvolané. Neprizná si skoro nikto, ako kupuje podľa reklamy to, čo by ani netušil, že môže potrebovať. Tabletky na to, aby "bol muž hneď", tabletky na to aby si zdravo prdol alebo zas, aby neprdel,…

Nechcel ma uraziť, keď napísal, že vieš, muž si tu vyberá staré a tlsté tak má šancu si vrznúť. Mladšia a pekná, tá leží v posteli, ak sa tam vôbec dopracujeme, ako poleno, chlap sa len nadrie. Taká si to neváži. Ale stará, tá nikdy nevie, kedy je to naposledy, tá ide ako drak. Alebo tučnejšia. Tých príležitostí nemá ktoviekoľko. Tak som jednoduchou úvahou zistila, že som mladá a krásna, ale…

"Můžeš mi, prosím tě říct, co tady děláš?" - počujem za plotom záhradky rozhnevaný mužský hlas. Zopakoval to zo trikrát, akoby sa prihováral nesvojprávnemu dieťaťu. Na žiarlivého manžela to nebolo dosť rozhnevané. Keď po chvíľke razantnejšie zaznelo: "Pakuj domů!.. sim tě, kterým směrem jdeš? Kde to bydlíš?" a znova "Tak jdeme, jdeme." som nakukla cez pletivo na tú drámu. Celkom pekný boxer…

Lúčila som sa v zamestnaní, kolegyňa mi spravila krížik na čelo, že na cestu. Ochranný znak. Dodnes neviem, či mi to nejak pomohlo. Niekoľkokrát som bola poslaná vybaviť záležitosti s "tfuj tfuj", a zas si nie som istá, či som mala šťastie preto, že mi popľuli dráhu. V detstve som videla toľko kominárov, že by som musela mať šťastie minimálne sto rokov, ale v tomto prípade je mi jasné, že…

Úspešne zmazané. Človek, ak zruší "hlídacího psa", tak buď našiel, alebo to vzdal. Ako inak by mal dať najavo že už nepotrebuje? Jeden čas som mala pocit že ťarchu sveta neunesiem sama. Tak som vysielala signály. Keď som ho zazrela minule v meste, osamoteného, tak nejak z neho trčala životná prehra. Mu vtedy dobrý kamarát poradil, nech si nevešia na krk ženu s deťmi. Musel by byť kamarátom,…

Zobudila ma tma. Taká tma, že ani kontrolky nesvietili. Celá vystresovaná som sa vyštrachala z postele, chcela volať poruchovú službu. Telefon vybitý, noťas udrží bez prúdu pár minút ...a ja génius) som zabudla, že bez elektriny ani wifi, ani nabíjačka, tak nič. Kúrenie je na elektrinu. Nuž v rýchlosti založiť oheň v starých dobrých kachliach v zadnej časti domu, nech je azyl aspoň niekde.…

Kam sa až dá posunúť výkon? Vo fabrikách si myslia, že normy sú na to, aby sa zvyšovali, na športoviskách víťazí, kto prekoná doterajší rekord a ako je to vo vzťahu? Je doladenejší, harmonickejší, vrelší, až kam sa to môže posunúť? Viem, sem položiť túto otázku je kontraproduktívne, všeobecne sa predpokladá, že kto má skvelý vzťah, tak sem nechodí, aby to nebolo ako o tom hoviadku, čo sa šlo na…

tak boh začal prideľovať ocásky. Kto má mazlíčka s chvostíkom, chápe. Niekto má ale len ten chvostík, a nekonečne ho rozmazľuje, obdivuje, hýčka a dáva mu prednosť pred inými časťami tela. Pravda, ak niečo nepoužívame, tak to atrofuje. Na hlave je to vidieť málo, alebo vôbec, a do hlavy sa neodváži nikto dať sondu. Bol by to smutný pohľad. Hlavy plné zbytočných dát a údajov, informácií, ktoré…